Táto stránka je neaktuálna, od januára 2018 nás nájdete na tomto odkaze:

akataleptik.sk/

 

 

História skautingu

        Zakladateľom skautského hnutia je anglický lord R. Baden-Powell (1857-1941). Bol jednou z najviac vážených osobností svojej doby. Po svojich rodičoch zdedil temperament, smelosť a túžbu po dobrodružstve. Narodil sa v časoch viktoriánskej doby, pre ktorú bola typická honba za peniazmi a majetkom. Spoločenské rozdiely zahnali chudobnú časť obyvateľstva za hranice biedy. Ľudia nemali, čo jesť, trpeli chorobami, umierali na ulici. Malý Baden Powell bol zahrnutý dobrou starostlivosťou, a tak nepocítil biedu. So svojimi bratmi prežil romantické detstvo vo voľnej prírode. Absolvoval vojenskú akadémiu, precestoval mnohé krajiny a ako vojak sa snažil pri cvičení nováčikov zavádzať nové organizačné formy, čo neskôr využil pri organizovaní skautských táborov. Po návrate domov si všimol v londýnskych uliciach chudobu, sebectvo, nedostatok morálky.

       Baden Powell bol presvedčený, že „cestou nápravy je výchova občanov, ktorá by zlepšila spoločnosť ako celok. Jeho zámerom bolo zlepšiť jednotlivca, pomocou metódy, ktorá rozvíjala jeho vnútorné danosti. Pri tvorbe skautského výchovného systému Badena Powella výrazne ovplyvnilo hnutie tzv. Lesných Indiánov (Woodcraft Indians), založené v roku 1902 Ernestom Thompsonom Setonom, ktorý bol milovníkom prírody, maliarom, vedcom a autorom mnohých kníh, ktoré sa tešia obľube aj dnes. Setonova koncepcia čerpala z myšlienok J.J. Rousseaua, ktorý svojím revolučným tvrdením požadoval návrat k prirodzenosti a prírode. Seton sa usiloval o výchovu silného, samostatného jedinca, ktorý žije v lone prírody a pritom sa zachová jeho samostatnosť, záujmy a podnikavosť. O prírode, spoločnosti a človeku mal idealistické predstavy. Spoločne spolupracovali, ich názory sa však začali rozchádzať, čo viedlo k vzájomnému rozchodu a vzniku dvoch podobných organizácii.

      Baden Powell svoje predstavy a ideály o náprave sveta,  premenil na skutočnosť v roku 1907 zorganizovaním prvého skautského tábora. Od toho momentu začali po celom svete vznikať skautské družiny a oddiely. Spočiatku šlo o organizáciu určenú výlučne pre chlapcov. Pre veľký úspech o pár rokov neskôr vznikol aj dievčenský skauting, ktorého svetovou náčelníčkou sa stala manželka Badena Powella, Olave.

      V Československej republike sa skauting šíril najmä pod vplyvom A.B. Svojsíka, už od roku 1911. Na území Slovenska vznikol prvý skautský oddiel o dva roky neskôr v Komárne. Založil ho Alexander Karle. Skautské oddiely boli v tých časoch väčšinou pod hlavičkou Maďarského skautského zväzu. Skauting nemal len nadšencov, čo spôsobilo, že bol tri krát zakázaný. Prvý krát v roku 1938 Hitlerom. Po skončení vojny bol obnovený,  ale v 1946 bol opäť zakázaný komunistami. Posledný krát bol zakázaný v roku 1970 až do roku 1989. Rok nato prijal názov Slovenský skauting, a od vtedy funguje nepretržite do dnešného dňa. Patrí medzi najväčšie a najaktívnejšie slovenské občianske združenia, ktoré pracujú s mládežou.